| Prírodné podmienky |
|
Veľmi zaujímavý a ojedinelý kvet Páperník širokolistý (Europhorum latifolium) rástol len na Marcinovej lúke, my sme ho volali Kozia brada (Marcinová lúka je teraz zaplavená jazierkom). Boli to kvety stromkového tvaru s bielymi ovisnutými bobuľkovitými kvetmi, ktoré ako by boli z bavlny alebo vaty. Rástli do výšky 20-25 cm. Nie je možné sa zmieňovať o celkovej flóre, pretože by si to vyžadovalo samostatné spracovanie. Preto iba toľko, že chotár je veľmi bohatý na flóru, konkrétne aj na liečivé rastliny.Nadmorská výškaNadmorská výška chotára je od 130-300 m.n.m., stred obce má 170 m.n.m. Chotár ma 6679 ha pôdy, na ktorej Jastrabčania hospodária. Obec a južná časť chotára spadá do podoblasti Východoslovenskej pahorkatiny, časť do Toplianskej nivy. Severná časť územia sa radí do oblastí Nízkych Beskýd do podcelku Merníckej pahorkatiny a sčasti s ňou tvorí určitý celok. Hydrológia
Jastrabie je potok v Hornom Zemplíne, na území okresu Vranov nad Topľou. Je to ľavostranný prítok Tople, meria 3,8 km a je tokom VI. rádu. Prameň Potok pramení v Beskydskom predhorí, v podcelku Mernícka pahorkatina, na juhovýchodnom úpätí Húšťav (297,1 m n. m.), v lokalite Na Nemecké v nadmorskej výške približne 180 m n. m. Opis toku Od prameňa najprv tečie juhojuhozápadným smerom, následne sa v lokalite Grófsky les oblúkom smerujúcim na západ stáča a ďalej už pokračuje výhradne severojužným smerom. Z ľavej strany potom priberá prítok prameniaci v oblasti Ondíkova, juhozápadne od kóty 308 m a preteká intravilánom obce Jastrabie nad Topľou, pričom zároveň vstupuje na Topliansku nivu. Južne od centra obce sa v nadmorskej výške cca 128 m n. m. vlieva do Tople. GeológiaPo stránke geologickej stavby územie nie je zložité, zúčastňujú sa na ňom sedimenty paleogénne, neogénne a kvartenné. Severná časť územia-chotára je budovaná paleogenným súvrstvím charakterizovaným flyšovým striedaním pieskovcov s prachovcami, miestami aj zlepencami. Južná časť je budovaná zväčša ílmi, pieskami až piesčitými ílmi.
|
Jastrabie nad Topľou leží v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny v údolí rieky Tople. Južná časť chotára je rovina, severná časť mierne zvlnená, pahorkatina, ktoré tvoria štvrtohorné nánosy Tople, svahové a sprašové hliny. Chotár je zalesnený len vo východnej a severnej časti. Z prevažnej časti rastie dub, buk a breza. V chotári je bohatý výskyt rôzneho kvetenstva. Najmarkantnejší dôkaz toho je aj to, že v Jastrabí už za Slovenského štátu (r. 1939-1945) sa vykupovali liečivé byliny a vo veľkom množstve sa vykupujú aj v súčastnosti.
Po stránke hydrologickej patrí do čiastkového povodia Bodrogu. Na území sa prejavujú výrazné frontálne zosuvy pôdy, výmole a erózne ryhy (je to práve zlom Jastrabia nad Topľou, Vyšný Žipov a Čakľovský zlom). Jastrabie nad Topľou patrí tiež do seizmických oblastí a možným výskytom otrasov (zemetrasení) menej než 6 M.C.S.