Obecný úrad
Jastrabie nad Topľou 113
094 35 Soľ
Prvý kostol si Jastrabčania postavili v roku 1745. Slúžil svojmu účelu, v tej dobe ako jediné kultúrne zariadenie až do roku 1925, kedy bol definitívny zákaz ho navštevovať pre jeho schátralocť. Posledný sobáš sa v tomto kostole uskutočnil v roku 1922.
Zrúcaniny starého kostola trčali až do roku 1939. Po stránke stavebnej bol chrám skromnejší a chudobnejší ako iné. Do kostola sa vchádzalo zvonku, v kostole dolu chodmi, t.j. môžeme konštatovať, že to bola podúrovňová stavba. Dlažba bola z prírodného kameňa - brily. Na oltari boli plastiky - sochy štyroch evanjelistov (výška plastík 50-70 cm). Rímskokatolícky kostol
Zvony sa zachovali dodnes, ako aj relikvie, ktoré sú na zozname štátnych kultúrnych pamiatok okresu Vranov nad Topľou. Sú to:
Nový kostol bol postavný v roku 1940 a je v novom pologotickom slohu. Zasvätený je podobne ako bol starý pôvodný kostol - svätej Trojici.
Počas ruín starého kostola, skôr než sa postavil nový, bola obďaleč postavená zvonica. Priestor okolo nej slúžil za pekného počasia na konanie rímskokatolíckych bohoslužieb.
pokiaľ nemali vlatný kostol - cerkev, svoje bohoslužby konali v škole pri improvizovanom oltári. Od roku 1939 už ale majú vlastný kostol, ktorý je posvätený na svetodušnú nedeľu - na Turíce. Kostol je postavený na pôvodnom mieste, kde predtým stála "pastireň".
Evanjelici vlastný kostol v obci nemajú. Bohoslužby navštevujú v blízkych obciach.
Gréckokatolícka "cerkev"
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
Meniny má Martina, Gordan, Gordián, Gordon, Omar, Gordana, Rea, Tina
O obci
Obec Jastrabie nad Topľou leží v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny v údolí rieky Tople, v okrese Vranov nad Topľou. Nadmorská výška celého chotára je od 130–300 m. n. m., stred obce má 170 m. n. m. Chotár sa rozprestiera na ploche 678 ha.
Obec a južná časť chotára spadá do Východoslovenskej pahorkatiny, časť do Toplianskej nivy. Severná časť územia sa radí do oblastí Nízkych Beskýd do podcelku Merníckej pahorkatiny a sčasti s ňou tvorí určitý celok.