Obecný úrad
Jastrabie nad Topľou 113
094 35 Soľ
Erb obce Jastrabie nad Topľou tvorí v bielo-modrom striebornom štíte kopáč so zlatým košom a krompáčom.
Právo použiť a používať erb obce je viazané na súhlas (povolenie) starostu. Súhlas starostu sa vydáva maximálne na dobu 1 roka. Záujemca o používanie obecného erbu uvedie v písomnej žiadosti formu a spôsob používania vyobrazenia erbu.
Doposiaľ je záhadou prečo Jastrabie malo v erbe banícky motív, keď Jastrabčania boli pastieri, (chovali ovce) a drevorubači, neskôr roľníci. Nevie sa, či to súvisí s dolovaním ortuti v Merníku, či s dolovaním soli, ktorá sa dolovala v susednej obci Soľ, či s nejakým kameňolomom. Táto otázka zostáva zatiaľ otvorená, nezodpovedaná.
Zástava obce Jastrabie nad Topľou pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (3/7), žltej (2/7) a modrej (2/7).
Zástavu obce používa starosta a obecné zastupiteľstvo pri oficiálnych príležitostiach obecného, príp. štátneho charakteru, a to vyvesením na budovách, v ktorých sídlia, príp. v sieňach, kde sa koná slávnostné zhromaždenie.
Pečať obce Jastrabie nad Topľou tvorí erb obce Jastrabie nad Topľou s hrubopisom: "OBEC Jastrabie n/T".
Pečať sa používa pri slávnostných príležitostiach - udelenia štátneho občianstva, na pečatenie významných listín a dokumentov a pod.
Artefakty pečatidla sa našli v župnom archíve v Miškolci v Maďarsku. Predpokladá sa, že pečatidlo vzniklo v roku 1839. Jeho otlačok sa našiel na spise z roku 1865 a kruhopis na pečatidle znie: TOT- JESZTREB Z PETSETVE. Je na ňom zobrazená kľačiaca postava muža- baníka pri dolovaní zo skaly s polokrampačom a za nim kôš s vydolovaným nerastom nevedno akým.
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |
Meniny má Viera, Blahomír, Placid, Blahomíra, Karitína, Placida
O obci
Obec Jastrabie nad Topľou leží v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny v údolí rieky Tople, v okrese Vranov nad Topľou. Nadmorská výška celého chotára je od 130–300 m. n. m., stred obce má 170 m. n. m. Chotár sa rozprestiera na ploche 678 ha.
Obec a južná časť chotára spadá do Východoslovenskej pahorkatiny, časť do Toplianskej nivy. Severná časť územia sa radí do oblastí Nízkych Beskýd do podcelku Merníckej pahorkatiny a sčasti s ňou tvorí určitý celok.