Prírodné podmienky

Jastrabie nad Topľou leží v severozápadnom výbežku Východoslovenskej nížiny v údolí rieky Tople. Južná časť chotára je rovina, severná časť mierne zvlnená, pahorkatina, ktoré tvoria štvrtohorné nánosy Tople, svahové a sprašové hliny. Chotár je zalesnený len vo východnej a severnej časti. Z prevažnej časti rastie dub, buk a breza. V chotári je bohatý výskyt rôzneho kvetenstva. Najmarkantnejší dôkaz toho je aj to, že v Jastrabí už za Slovenského štátu (r. 1939-1945) sa vykupovali liečivé byliny a vo veľkom množstve sa vykupujú aj v súčastnosti.

Veľmi zaujímavý a ojedinelý kvet Páperník širokolistý (Europhorum latifolium) rástol len na Marcinovej lúke, my sme ho volali Kozia brada (Marcinová lúka je teraz zaplavená jazierkom). Boli to kvety stromkového tvaru s bielymi ovisnutými bobuľkovitými kvetmi, ktoré ako by boli z bavlny alebo vaty. Rástli do výšky 20-25 cm.

Nie je možné sa zmieňovať o celkovej flóre, pretože by si to vyžadovalo samostatné spracovanie. Preto iba toľko, že chotár je veľmi bohatý na flóru, konkrétne aj na liečivé rastliny.

Nadmorská výška

Nadmorská výška chotára je od 130-300 m.n.m., stred obce má 170 m.n.m. Chotár ma 6679 ha pôdy, na ktorej Jastrabčania hospodária. Obec a južná časť chotára spadá do podoblasti Východoslovenskej pahorkatiny, časť do Toplianskej nivy. Severná časť územia sa radí do oblastí Nízkych Beskýd do podcelku Merníckej pahorkatiny a sčasti s ňou tvorí určitý celok.

Hydrológia

Po stránke hydrologickej patrí do čiastkového povodia Bodrogu. Na území sa prejavujú výrazné frontálne zosuvy pôdy, výmole a erózne ryhy (je to práve zlom Jastrabia nad Topľou, Vyšný Žipov a Čakľovský zlom). Jastrabie nad Topľou patrí tiež do seizmických oblastí a možným výskytom otrasov (zemetrasení) menej než 6 M.C.S.

Potok Jastrabie (prítok Tople)
Jastrabie je potok v Hornom Zemplíne, na území okresu Vranov nad Topľou. Je to ľavostranný prítok Tople, meria 3,8 km a je tokom VI. rádu.

Prameň
Potok pramení v Beskydskom predhorí, v podcelku Mernícka pahorkatina, na juhovýchodnom úpätí Húšťav (297,1 m n. m.), v lokalite Na Nemecké v nadmorskej výške približne 180 m n. m.

Opis toku
Od prameňa najprv tečie juhojuhozápadným smerom, následne sa v lokalite Grófsky les oblúkom smerujúcim na západ stáča a ďalej už pokračuje výhradne severojužným smerom. Z ľavej strany potom priberá prítok prameniaci v oblasti Ondíkova, juhozápadne od kóty 308 m a preteká intravilánom obce Jastrabie nad Topľou, pričom zároveň vstupuje na Topliansku nivu. Južne od centra obce sa v nadmorskej výške cca 128 m n. m. vlieva do Tople.

Geológia

Po stránke geologickej stavby územie nie je zložité, zúčastňujú sa na ňom sedimenty paleogénne, neogénne a kvartenné. Severná časť územia-chotára je budovaná paleogenným súvrstvím charakterizovaným flyšovým striedaním pieskovcov s prachovcami, miestami aj zlepencami. Južná časť je budovaná zväčša ílmi, pieskami až piesčitými ílmi.